1. |
Fagan
02:54
|
|||
Fagan
Už nikto nepovie ti chlapče,
už ani zavše,
dievčatá pýtajú sa, ujo,
koľko je hodín?
a ty hľadáš pevné body
a ty hľadáš pevné body,
aby si mohol pohnúť vesmírom.
Už nikto nepovie ti fagan,
ani stará madam,
dievčatá pýtajú sa, ujo,
kadiaľ vedie cesta
do centra mesta?
a ty hľadáš pevné miesta,
a ty hľadáš pevné miesta,
aby si mohol pohnúť vesmírom.
Ale nikde, nikde žiadne,
iba diaľky, diaľky prázdne,
ale nikde, nikde žiadne,
nikde žiadne ani omylom.
|
||||
2. |
Krajina
04:28
|
|||
Krajina
Na tvoje vlasy padajú lístky brezy,
na tvoje vlasy,
to pristane ti.
A priamo k nám zvedavá líška beží,
a priamo k nám,
na cestu si svieti
očami ako jantáry,
ako jantáry.
Krajina si už oblieka tmavé šaty,
krajina si už,
pritiahli mraky.
Obloha smutná začína plakať a ty,
obloha smutná,
stieraš si kvapky,
čo šteklia ťa na tvári,
hmm, šteklia na tvári.
A v hlbokej tme nepýtaj sa ma, kde som,
aj v hlbokej tme -
vedľa teba stále.
Natiahni ruku, prevediem ťa tým lesom,
natiahni ruku,
a ešte trochu ďalej.
|
||||
3. |
Oblaky
03:44
|
|||
Oblaky
Tak už toľko nenariekaj,
že ostatné deti sa
nechcú s tebou hrať, nechcú s tebou hrať
vezmi si lopatku a vedierko,
žltú lopatku a vedierko,
postav si hrad, postav si hrad
si kráľ.
Na nebi purpurové oblaky,
jeden z nich vyzerá
celkom ako loď, celkom ako loď
a vietor, zádumčivý kapitán,
starý, mlčanlivý kapitán
pozýva ťa, poď,
pozýva ťa, poď,
poď v diaľ.
A na tej ceste
a na tej ceste
spieva oceán,
spieva oceán
a biele čajky,
nádherné čajky,
nebudeš sám,
nebudeš sám,
vraví kapitán.
|
||||
4. |
Pestuj kvety
04:43
|
|||
Pestuj kvety
Nájdi si niekoho, kto pôjde vedľa teba
po cestičkách sveta, ktorému hrablo,
kto chytí ťa za plece, keď strhneš sa zo sna
a každé ráno ukáže ti slnko.
A majte spolu dieťa s veľkými očami,
o ktorých budú vravieť, že sú celkom po tebe,
večer mu šepkávaj príbehy pred spaním,
ktoré keď vyslovíš, v tej chvíli sa stanú
a pestuj kvety, pestuj kvety, pestuj kvety
na doske pod oknom,
voňavé bylinky, voňavé bylinky, voňavé bylinky
za bielou záclonou.
Počas dlhých večerov pozerávaj filmy,
čo povedia za teba veci, čo nevieš vysloviť,
smelými očami dívaj sa do noci,
keď ťa v nej budú prebúdzať prízraky.
Nájdi si kapely, čo budú iba tvoje,
o ktorých sotvakto navôkol tuší
a snívaj príbehy, ktoré sa nikdy nestanú
a preto budú môcť navždy v tebe žiť
a pestuj kvety, pestuj kvety, pestuj kvety
na doske pod oknom,
voňavé bylinky, voňavé bylinky, voňavé bylinky
za bielou záclonou.
|
||||
5. |
Luna
03:02
|
|||
Luna
V pohári vína trbliece sa svieca
a my sedíme tu sami
so svojimi snami a obavami
a snažíme sa porozumieť veciam,
čo prilietajú z diaľky
a krúžia nám nad hlavami
a moje smútky
liečiš svojím smútkom
a potom miluješ ma prudko,
kým hviezdy žmúria do tmy,
tak ešte sa ma dotkni,
liečiš ma tým smútkom
a potom miluješ ma prudko,
kým luna sliepňa do tmy,
tak ešte sa ma dotkni.
A niečo z teba ostane tu večne,
tak do temnoty noci
rozsvieť svoje oči,
ako mesiac v modrom nekonečne
budem naveky sa točiť
vôkol tvojej osi.
Moje smútky
liečiš svojím smútkom
a potom miluješ ma prudko,
kým hviezdy žmúria do tmy,
tak ešte sa ma dotkni,
liečiš ma tým smútkom
a potom miluješ ma prudko,
kým luna sliepňa do tmy,
tak ešte sa ma dotkni.
|
||||
6. |
Sen
04:16
|
|||
Sen
Spomínam, keď som bol malý chlapec,
premýšľal som často v posteli,
aké to bude, až budem dospelý,
tešil som sa, tešil som sa na vec.
Predstavy to boli trochu hmlisté,
chcel som piť víno a fajčiť dalily,
naši to tak robili
a ja som, ja som chcel to isté.
Vizualizoval som si svoju ženu vo chvíľach záhaľky,
detstvo som vnímal len ako prekážku k dospelosti,
oči mi svietili od radosti,
keď díval som sa z okna do diaľky.
Už viem, že najkrajšia časť dňa je sen
už viem, že najkrajšia časť dňa je sen
už viem, už viem.
A potom, čosi-kdesi po tridsiatke
pristihol som sa, že neviem prestať
myslieť na sladké časy detstva
a na to, aké boli krátke.
Na kyslé ríbezle na susedovom kríku,
na podmanivý odor dediny,
kravský hnoj, močovka, byliny, maliny,
a tajné, tajné hry v senníku.
Prúd ma unáša ako domček lastúrnika,
v ulite ukrytý silný pocit Ja som,
úspešne sa míňam s časom,
tam a späť a večne, večne nikam.
|
||||
7. |
Čajka
04:54
|
|||
Čajka
Každý deň chodievam na bajku
na miesto, kde za mestom tečie rieka,
rád sa tam dívavam na čajku,
čajku, čo prišla sem zďaleka.
Sedáva na veľkom kameni,
akoby na niečo čakala,
netuším, z čoho to pramení,
ale čajky ja milujem odmala.
A rieka tečie, a rieka tečie
a čas sa vlečie, a čas sa vlečie.
Tak aj ja čakám, podobný čajkám,
tak aj čakám, podobný čajkám
a súmrak sa blíži.
Nad vodou tancujú korálky –
šperky, čo strácajú pereje,
čajka sa pozerá do diaľky,
ale inak sa nič zvláštne nedeje.
A rieka tečie, a rieka tečie
a je tu večne a je tu večne
Tak aj ja čakám, podobný čajkám,
tak aj čakám, podobný čajkám
a jeseň sa blíži,
jeseň sa blíži...
|
||||
8. |
Staré auto
04:07
|
|||
Staré auto
Cítiš sa ako,
cítiš sa ako staré auto,
niekto by sa mal,
niekto by sa mal pozrieť na to.
V hlave motora,
v hlave motora voľačo ti brní,
tak volaj doktora,
volaj doktora, ale nezabudni,
nebuď smutný
a necíť sa márne,
že život plynie lineárne,
že obloha tmavne,
že lístie padá,
že súmrak sadá
na nocľahárne.
Takže si došiel,
takže si došiel, došiel až sem,
všetko si stavil,
všetko si stavil, stavil na sen.
A klavír odvedľa,
klavír odvedľa znie tak clivo,
storočná suseda,
pani suseda cvičí con brio,
tak daj si pivo
a necíť sa márne,
že život plynie lineárne,
že obloha tmavne,
že lístie padá,
že súmrak sadá
na nocľahárne.
|
||||
9. |
Dieťa vesmíru
05:58
|
|||
Dieťa vesmíru
Keď prídem domov,
najprv zmyjem z rúk špinu sveta,
až potom objímem ťa, moje dieťa.
Celý deň sa teším na tvoj zvučný hlas,
na zvuky, ktoré lúdi,
viem, že to nie sú bludy, to vravíš, že ma ľúbiš.
Pritiahli sme ťa za povrázok
z čírej prázdnoty,
a teraz si to ty, Doroty.
Tak teda vitaj, dievča, v svete,
ostaň s nami,
odpusť, nechceli sme byť sami pod hviezdami.
Chyť mi ruku na chvíľu,
dieťa vesmíru,
chyť ju pevne, nech sa ti
zlý sen nevráti.
Nech na ceste, ktorou pôjdeš
dobrotivé slnko svieti
na teba a kvety a sladko je ti.
Nech tvoje uhrančivé oči
objavujú krásu
a iskria v toku času od úžasu.
Chyť mi ruku na chvíľu,
dieťa vesmíru,
chyť ju pevne, nech sa ti
zlý sen nevráti.
Chyť mi ruku na chvíľu,
dieťa vesmíru,
chyť ju pevne, nech sa ti
nikam nestratí...
|
||||
10. |
Je to len vietor
04:10
|
|||
Je to len vietor
To, čo vidíš, keď sa dívaš vpred,
ten pocit, že na teba padá svet
je len strach, je len strach
a šedý závoj, čo ti kalí zrak
a vymieňa tvoj pokoj za opak
je len strach, je len strach.
To, čo objíma ťa na hrudi
rukami udychčanej obludy
je len strach, je len strach
a to zviera, čo zviera ťa na temene
a zblízka sleduje ťa uprene
je len strach, je len strach.
Veď to, čo vôkol teba víri prach
a rozhojdáva vetvy v korunách
je len vietor, iba vietor
a to, čo clivo kvíli vo dverách
a úpenlivo hrmí na strechách,
je len vietor, iba vietor.
To, čo prebúdza ťa zo spánku
a kladie ostré skaly pod vankúš
je len strach, je len strach.
To, čo naháňa ťa v tvojich snoch
a potom dobieha a zráža z nôh
je len strach, je len strach.
Veď to, čo vôkol teba víri prach
a rozhojdáva vetvy v korunách
je len vietor, iba vietor
a to, čo clivo kvíli vo dverách
a úpenlivo hrmí na strechách,
je len vietor, iba vietor.
|
||||
11. |
Na výlete
03:48
|
|||
Na výlete
Hľadali sme krásu
a našli čiernych vtákov
ako mieria do oblakov
hore k výškam, hore k výškam,
na farebných lúkach
hľadali sme šťastie,
videli, ako rastie
hore k výškam, hore k výškam
Boli sme tu
na výlete
v tomto svete,
v tomto svete,
boli sme tu
na výlete
na planéte Zem,
na planéte.
Hľadali sme pravdu
a videli sme hviezdy
a nekonečný vesmír,
tam vo výškach, tam vo výškach,
na farebných lúkach
hľadali sme seba
pod klenbou neba
tam vo výškach, tam vo výškach.
Boli sme tu
na výlete
v tomto svete,
v tomto svete,
boli sme tu
na výlete
na planéte Zem,
na planéte.
|
Streaming and Download help
If you like Ostrov, you may also like:
Bandcamp Daily your guide to the world of Bandcamp